Charolaiský dobytok je rohatý, v posledných rokoch sa však selekčný práca sústredí na šľachtenie geneticky bezrohých zvierat. Ďalším cieľom je zníženie percenta ťažkých pôrodov. V tridsiatych rokoch 20. storočia bol importovaný do Severnej Ameriky, kde sa vplyvom odlišnej chovateľskej práce dnes chová charolais odlišného typu, americký typ je vždy bezrohý, má po odstavení vyššiu rastovú schopnosť a je ranejšej, svalstvo je však horšie ako u európskeho typu.